Dá sa ešte niečo zmeniť?

Autor: Danka Hlatka | 15.4.2012 o 16:38 | (upravené 24.4.2012 o 17:53) Karma článku: 1,15 | Prečítané:  156x

Som tu úplne nová a doteraz som blogy a podobné veci, okrem môjho emailu moc nevyužívala. Nepotrebovala som to. Ale dovoľte mi podeliť sa o pár riadkov. Tento týždeň som prišla do práce tak super naladená, že som si myslela, že ho naozaj nič nemôže pokaziť. Za mnou bol úžasný víkend s rodinou a priateľmi a navyše Pondelkové voľno predpovedalo skvelé 4 dni v práci s deťmi, ktorá ma naozaj baví. Avšak už po prvých krokoch, keď som vchádzala do galérie sa mi zdalo, že niečo nie je v poriadku.

Kolegovia pobehovali hore dolu nestíhajúc až tak veľmi, že aj krátke odvrknutie na pozdrav sa zdalo byť neskutočne zaťažujúce. Vtedy som ani netušila, čo sa stalo a tak som si len v duchu rozoberala možné varianty všetkých vecí, ktoré sme riešili na porade pred sviatkami.

Z rozmýšľania ma však vytrhla Maťka, ktorá sa ku mne rozbehla z konca chodby, kričiac moje meno a mávajúc obrázkom, ktorý pre mňa nakreslila. Maťka s mnohými inými deťmi chodí do nášho ateliéra Kocúr, kde tvoríme práce od výmyslu sveta a mimo to je to strašné šidlo J.

Porozprávala mi ako bolo u starkých a ako tam chlapci naháňali a oblievali dievčatá a tie im potom dávali vajíčka. Scenár, ktorý nevedela nijako pochopiť a aby som jej verila, tak mi ho nakreslila. Bolo to strašne milé a takéto chvíle ma vždy napĺňajú a dávajú silu ísť ďalej.

Po chvíli sme sa  rozlúčili a ja som sa kráčajúc do kancelárie znovu vrátila v myšlienkach k tomu, prečo boli všetci takí divní. To ma už ale čakala pani riaditeľka, z ktorej tváre som vyčítala, že bude nasledovať veľmi ťažká debata.

A tak tomu aj bolo. Každé dva roky totiž pripravujeme medzinárodnú výstavu Bienále fantázie. Je to medzinárodná súťaž  detskej výtvarnej tvorby, do ktorej sa zapájajú deti naozaj z celého sveta. Tento rok dokonca až z Hong Kongu.

Medzinárodná porota potom vyberie najlepšie práce, ktoré sú ocenené a zverejnené. Každá výstava je navrhovaná tak, aby bola pre deti niečim novým a odrážala jej hlavnú myšlienku. Pre tento 20. ročník Bienále fantázie je to Svetlo. Svetlo, ktoré sa stáva tvorcom i nositeľom života. Od počiatku až po dnes.

Tú ústrednú myšlienku sme tento rok asi skutočne trafili. Hlavne s tým od počiatku, pretože tento rok mám pocit, že to svetlo možno aj zhasne.

Táto akcia sa totiž nedá zorganizovať z mesiaca na mesiac, ale sú na ňu potrebné skutočne dlhé hodiny tvrdej práce. A tak sme s ňou začali už pred koncom minulého roka. Situácia sa ale skomplikovala až natoľko, že sme výstavu museli presunúť z konca Apríla na stred Mája.

Nie kvôli tomu, že by sme nestíhali, ale preto, že tento projekt si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky a okrem darov niektorých jednotlivcov je potrebné, aby trochu pomohli aj granty. A tak sme polovicu decembra nepracovali na ničom inom. Granty sa ale schvaľujú až tesne pred samotným začatím, takže sme doteraz nevedeli, či nejaké financie vôbec získame, alebo nie.

A vtedy mi to došlo. Už sú jasné výsledky grantov. Už som začala byť nervózna aj ja a začal ma oblievať studený pot. A ako sa diskusia vyvíjala, bola jasné, že to nebola prehnaná reakcia.

Podarilo sa nám získať od Ministerstva kultúry a mesta na podporu projektu menej než 50% z požadovanej sumy. Som neskutočne šťastná, že sme dostali aspoň niečo,  lebo sú určite projekty, ktoré nedostali ani toľko, alebo nedostali vôbec nič.

Je to však tak smutne málo, že z toho nejde pokryť ani len materiál, ktorý potrebujeme nakúpiť, aby sme mohli zrealizovať aspoň oklieštenú verziu výstavy.

Po tejto diskusii som dlho sedela v pracovni a rozmýšľala ako by sa dalo pomôcť. Ako to zmeniť? Ale hlavne ako zabezpečiť aspoň ten materiál, ktorý potrebujeme. A vtedy ma napadlo, že veci ktoré potrebujeme by nám predsa mohli sponzorsky podarovať firmy, alebo aspoň prispieť nejakou sumou.

Zobrala som teda rýchlo zo stola telefón, kľúče a zápisník a vybrala sa do niektorých firiem poprosiť o sponzorský dar. Ako protihodnotu by potom dostali priestor na logo a samozrejme by sme spomenuli ich firmu, kde by sa len dalo.

Pevne odhodlaná, mysliac si, že snáď to nebude tak ťažké,  som ich obehla za celý týždeň asi 26. Po poslednej som bola taká vyčerpaná a znechutená, že sa to ani nedá opísať. Neprosila som predsa o niečo pre seba. Myslím si navyše, že keď prídete do firmy, ktorá predáva koberce a poprosíte ich, či by neboli takí ochotní a nepodporili by Bienále fantázie kobercom o rozmere 20x20m, tak snáď to nebude problém.

To som sa ale veľmi mýlila. Tú reakciu na moju prosbu radšej opisovať nebudem. Ale dojala ma potom v aute k slzám. Bolo to už asi vyvrcholenie po všetkých tých prosbách o nejakú pomoc. Ja viem, že je kríza a že nikto nemá na rozdávanie, ale snáď aspoň firmy by mohli nájsť 50 Eur na malé podporenie takejto výstavy. Myslím, že to pre ne nie je veľa. Ale možno sa mýlim a krivdím im. Možno je to naozaj až také zlé. Neviem. Nikdy som nemala firmu, tak neviem, ako to funguje.

Celý víkend rozmýšľam,  čo by sa dalo spraviť, lebo si myslím, že dobrý ľudia sa nájdu a verím, že by sa nám spoločne nejako podarilo to vyriešiť a dokázať zvrátiť túto smutnú situáciu.

Ja mám rada deti a umenie. Vždy ma zaujímali a čas s nimi strávený je neopísateľný. A keď si chcem oddýchnuť, tak strašne rada pečiem. Preto som sa rozhodla, že na podporu výstavy skúsim ešte jednu vec. Dohodla som sa s pani riaditeľkou našej galérie na spolupráci.

Každému, kto nám daruje niečo daruje na podporu Bienále fantázie upečiem a pošlem domáci s láskou urobený medovník v tvare slniečka.

Tak čo? Podporíte ma?

Dúfam, že sa nám spoločne takýmto spôsobom podarí zvrátiť tento nepriaznivý stav.

Ak by ste mali nejaké otázky, tak mi napíšte na: netfleurity@gmail.com alebo cez Twitter: @netfleurity

Ďakujem Vám všetkým, ktorý sa rozhodnete pomôcť a ďakujem, že ste si prečítali aj týchto pár slov.

Danka

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Dlžník môže prísť o dom, ale neostane bez bývania

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?